Dlho trpeli vojnou postihnutí!
Vypočul som si výpoveď syna postihnutého v 2. svetovej vojne. Nechce sa mi veriť, že toľko utrpenia a tak dlho prežili ľudia po ukončení vojny. Najviac vytrpeli ľudia severovýchodného kraja – Pod Duklou. Po návrate z evakuácie v Bardejovskom okrese, koncom Januára 1945 sa rodina Vargova vrátila do Vyšnej Olšavy okres Stropkov, ani s nie ročným chlapcom nakazená týfusom.
Matka aby zachránila syna Jána odišla do rodnej Olšavky. Rodný dom vo V. Olšave bol v dezolátnom stave, okná vybité, veci rozkradnuté, bez obživy, fašisti brali všetko čo prišlo. Bola veľká zima. V dome zostali 3 staré osoby, ktoré následkom choroby zomreli. Otec Jána ležal v agónií, nikto nevie ako dlho, nemal prikryté dolné končatiny, dôsledkom čoho mu odmrzli.
Po prevoze do nemocnice v Prešove, v dôsledku psychickej traumy odmietol amputáciu dolných končatín, vyliečili ho z choroby – týfu, nohy začali postupne odhnívať. Človek si nevie predstaviť v akých bolestiach žíl otec Jana Vargu, napriek viacerým pokusom odmietal amputáciu . V sedemdesiatich rokoch v zúfalstve dovolil svojmu kamarátovi, aby mu nohy amputoval pomocou žiletky, žiadne umŕtvenie. Človek si nedokáže predstaviť aké trápenie prežívala rodina Vargových, manželka Mária, syn Jano, dcéra Mária. Deti žijú dodnes vo Vyšnej Olšave.
Pri sledovaní vojnových filmoch si človek neuvedomuje aké utrpenie prežili obyčajní ľudia národov bývalého Sovietskeho zväzu ale aj Nemecka, ktoré znášali najviac ťarchu 2. svetovej vojny. Dodnes je vidieť pri pomníkoch potomkov , kde v máji prichádzajú vzdať úctu synovia, vnuci, pravnuci, pokoru, smútok.
Zaráža ma s akou ľahkosťou média informujú o terajších vojnových konfliktoch v Lýbií, Sýrií a inde. Či si neuvedomujú, že vojna je pokračovanie ekonomiky násilnými prostriedkami, vždy sa vedie v záujme bohatých. Slzy matiek v Afganistane, Iraku, vo vojne zmietajúcich sa štátoch sú tak slané ako našich matiek, deti, ktoré vojnu prežili.
Tento článok píšem aby som pripomenul dnešnej mládeži, nech si ctia hrdinstvo svojich dedov, pradedov, ale najme matiek, lebo matky s deťmi a starými rodičmi vo vojne, vojnových konfliktoch trpia najviac. Keď rinčia zbrane mlčia múzy to povedal múdry človek, umelec. Čo robia naši vojaci v pobaltských štátoch a inde, chránia záujmy imperialistov a ohrozujú nášho Slovanského brata Rusko. Neverte, že mocným ide o mier, vždy im ide o peniaze. Preto my protifašistický bojovníci sme kategorický proti tomu.
Vo Vyšnej Olšave 5. 5. 2018
Peter Kasarda, Predseda ZO SZPB V. Olšava
Maľba: Mgr. Paulína Prekopová